Plakali obaja rodičia. Vladimír Weiss ml.: Bola to krásna jazdaJeho futbalová dráha sa možno opäť spojí s cestou jeho otca Vladimíra Weissa st.
Slovenský futbalista Vladimír Weiss mladší priznal, že rozhodnutie ukončiť profesionálnu kariéru uľahčil odchod jeho otca z pozície trénera ŠK Slovan Bratislava. Na svoj posledný zápas nastúpil 36-ročný kapitán „belasých“ v sobotňajšom stretnutí 10. kola nadstavbovej časti Niké ligy proti Michalovciam (0:2), po ktorom opäť vypukli majstrovské oslavy Slovana, ktoré sa konajú už ôsmy rok po sebe.
„Teraz je to pre mňa veľmi príjemné. Posledné dni boli naozaj náročné, stále som sa zamýšľal, či ešte nebudem pokračovať jednu sezónu. Možno odchod otca zjednodušil moje rozhodovanie. Viem, aká som povaha a neviem, aký tréner príde. Bolo tam veľa otáznikov, ktoré ma nasmerovali k rozhodnutiu skončiť. Aj keď možno na 20-30 minút by som ešte mohol hrať, aspoň si to tak niektorí myslia, no niekedy je lepšie skončiť skôr ako neskoro,“ povedal Weiss ml., ktorý prežil emocionálny večer. „Bolo to pre mňa veľmi ťažké, ale už som zo seba dostal všetky emócie. Poďakoval som všetkým, ktorým som chcel. Boli sme ako rodina, preto sa mi odtiaľto ťažko odchádza. Vytvoril sa tu kolektív, ktorý sa spojil pre futbal. Bolo to krásne, nezabudnuteľné. Ako hráč zatváram jedny dvere. Uvidíme, čo bude ďalej. Teraz si chcem pár dní oddýchnuť. Zajtra cestujem s deťmi do Manchestru, kde to celé začalo. Chcem sa poďakovať rodine, ktorá mi pomohla, kde som bol od svojich 15 rokov.“
PRIŠLA PONUKA OD OTCA
V drese Slovana Bratislava získal bývalý dlhoročný reprezentant sedem majstrovských titulov, dvakrát vyhral Slovenský pohár a v minulej sezóne sa zúčastnil aj ligovej fázy prestížnej Ligy majstrov. Tridsaťšesťročný krídelník odohral za klub z Tehelného poľa 188 zápasov, v ktorých zaznamenal 39 gólov a 31 asistencií.
Po skončení hráčskej kariéry sa Weissovi ml. otvárajú viaceré možnosti. Jednou z nich je pomoc otcovi v slovenskej reprezentácii, no záujem o spoluprácu má aj Slovan, kde by mohol pôsobiť ako ambasádor charitatívneho programu Belasé srdce. „Na rovinu poviem, že ma otec oslovil. Viem, že pre neho by moja prítomnosť v národnom tíme bola jednoduchšia, lebo chalanov poznám. Mám mužstvu čo dať a zároveň sa učiť pri tréneroch, ktorí tam budú. Ja sa poznám a chcem zostať na ihrisku. Potrebujem emóciu. Možno ma trénerstvo nebude baviť, ale to teraz neviem povedať. Uvidíme, čo prinesú najbližšie dni.“
SLZY RODIČOV
Na pôsobenie v Slovane bude Weiss ml. spomínať s láskou. „Emócie sú vyplavené. Otec mi včera po vzhliadnutí môjho video odkazu písal, že sedí v aute, plače a nevie sa pohnúť. Mama mi zasa plakala do telefónu. Sme citliví, emocionálni ľudia, ale dnes sme to zvládli. Bola to krásna jazda. Výsledok ma trochu hnevá, ale celé to bolo krásne. Možno škoda, že počasie nevyšlo, prišlo by ešte viac ľudí osláviť s nami titul.“
Futbalovo mal Weiss ml. mužstvám vždy čo ponúknuť. Jeho najväčšou zbraňou bola kreativita a nápaditosť v ofenzíve. „Pre mňa nebolo jednoduché brániť, vždy som chcel niečo vymyslieť a zabaviť ľudí. Vtedy som sa cítil najlepšie. Keď sa mi to nedarilo, mrzelo ma to, že som ľuďom ani kabíne nedával všetko. Vďaka fanúšikom a malým deťom som však našiel vnútornú silu a sebazaprenie, futbal som zmenil a bol som prínosom pre tím,“ opísal mesiace, keď po zápase s Manchesterom City v Lige majstrov potreboval zresetovať hlavu a oddýchnuť si od futbalu, ku ktorému sa neskôr vrátil.
Weiss ml. začal svoju hráčsku kariéru v mládežníckom tíme bratislavského Interu, odkiaľ sa presunul do akadémie Manchestru City. V minulosti si obliekal aj dresy Glasgowu Rangers, Espanyolu Barcelona či Olympiakosu Pireus. Niekoľko rokov bol súčasťou slovenskej reprezentácie, za ktorú si pripísal 77 štartov a 8 gólov. Zúčastnil sa na MS v Juhoafrickej republike 2010 a európskych šampionátoch v rokoch 2016 a 2021. Do Slovana ho zlákal Ivan Kmotrík mladší, s ktorým si vybudoval okrem pracovného aj blízky osobný vzťah. „Mal som zdravotné problémy s bedrami už v Katare. Necítil som sa komfortne, preto som bol vďačný, že ma Slovan podpísal a dal mi čas dať sa dokopy. Bez Ivana by som tu nebol, on spravil prvý krok, išiel za otcom a oznámil mu, že ma chce do Slovana. Dal som sa zdravotne dokopy a neskôr mi osobne veľmi pomohol príchod otca. Pod ním som na ihrisku aj mimo neho dával zo seba maximum. Spoločne sme tvorili úspechy Slovana.“
