Neodradili ho vízové patálie ani chudoba, dnes strieľa góly za SkalicuFutbalisti MFK Skalica zažívajú svoj najúspešnejší štart do sezóny v Niké lige. Kľúčovým hráčom v tomto úspechu je Nigérijčan Philip Obinna Onyedika.
Po troch odohraných kolách majú na svojom konte sedem bodov, pričom dosiahli dve víťazstvá a jednu remízu. S šiestimi gólmi sa im podarilo dosiahnuť najlepší ofenzívny začiatok sezóny. V defenzíve inkasovali iba trikrát, čo je rovnaký počet ako v predchádzajúcej sezóne a v ročníku 2015/2016. Tento výkon patrí medzi najlepšie defenzívne výkony v histórii klubu v Niké lige.
Záhoráci sa do súťažného ročníka dostali prekvapivou remízou so Spartakom 1:1. Následne si poradili s Ružomberkom 2:1, pričom Onyedika sa postaral o oba góly už v prvom polčase. V poslednom zápase prekvapili Žilinu a pod Dubňom zvíťazili 3:1. Zverenci Romana Hudeca tak triumfovali na pôde „šošonov“ po prvýkrát.
ZÁHORÁCI SÚ VO FORME
Skaličania nadviazali na úspešnú jarnú časť predchádzajúcej sezóny, v ktorej zaznamenali deväť víťazstiev, šesť prehier a dve remízy. „Úvod sezóny hodnotím veľmi pozitívne. Myslím si, že sa nám zatiaľ darí výborne, aj keď sme v prvom zápase v Trnave premárnili niekoľko šancí. Osobne som mal tiež príležitosť, ktorú som nevyužil. Sme však spokojní s našou aktuálnou pozíciou. Verím, že táto sezóna bude pokojnejšia ako tá predchádzajúca,“ povedal 20-ročný útočník Philip Obinna Onyedika.
Onyedika sa vyjadril aj k svojim osobným cieľom. „Dúfam, že dostanem čo najviac príležitostí na ihrisku. Chcem trénera presvedčiť svojimi výkonmi, že som pre tím prínosom,“ dodal mladý hráč.
Najvýraznejší moment v jeho kariére v tejto sezóne prišiel v domácom zápase proti MFK Ružomberok, kde sa dvoma gólmi v prvom polčase postaral o víťazstvo svojho tímu. Záhoráci si tak udržali domácu pozitívnu sériu proti tomuto súperovi, ktorú majú od júla 2022. „Tréner Hudec ma pred zápasom povzbudil a povedal mi, že musím skórovať. Jeho slová mi zneli v hlave počas celého zápasu. Aj keby som nedal gól, bol som pripravený vytvoriť šancu pre spoluhráča,“ priblížil Onyedika.
Najlepšie sa cíti, keď má loptu na kopačkách. „Zvyčajne nestrácam loptu, pokiaľ neurobím nejakú chybu. Verím vo svoje schopnosti. Nezáleží na tom, kto stojí proti mne. Loptu dokážem dobre podržať a rozohrať pre mojich spoluhráčov,“ zhodnotil nigérijský útočník. Veľmi ho potešilo nedávne víťazstvo pod Dubňom. „Mojím cieľom nie je len skórovať, ale byť platným členom tímu a pomáhať k víťazstvám. Pripravil som asistenciu a som veľmi vďačný, že sme to dokázali. Klobúk dolu pred celým tímom,“ dodal Onyedika.
CESTA PLNÁ PREKÁŽOK
Na Slovensko prišiel v januári 2026 z Českej republiky. „V Slavii som nebol v prvom tíme, ale iba v rezerve. Odohral som tam niekoľko zápasov, mal som ísť do Zlatých Moraviec, ale nakoniec som skončil na Žižkove. Následne som dostal ponuku zo Skalice. Tréner Hudec ma sledoval už skôr, ale môj príchod sa podarilo skompletizovať až v januári,“ priblížil okolnosti svojho prestupu na Slovensko.
Pri odchode zo Slavie dostal ponuku z FC ViOn Zlaté Moravce-Vráble, no tento prestup sa neuskutočnil kvôli byrokratickým problémom, a tak zamieril na Žižkov. „ViOn mi ponúkol dvojročnú zmluvu, ale musel som sa vrátiť domov vybaviť víza. Tie mi však zamietli, pretože klub mi neposkytol potrebné dokumenty. Môj agent mi potom vybavil angažmán na Žižkove, kde mi poslali všetky potrebné papiere, takže som dostal víza a prišiel do klubu. Odtiaľ som zamieril do Skalice. Momentálne nemám žiadne problémy a verím, že ani neprídu,“ povedal Onyedika.
ÚNIK Z CHUDOBY
Jeho cesta k profesionálnemu futbalu bola veľmi náročná. „Prvá cesta viedla do Izraela, kde som bol na skúške, ale nedohodli sme sa. Potom som sa vrátil do Nigérie. O pár týždňov neskôr som dostal ponuku zo Slavie Praha. Na skúške sme boli štyria hráči, ale potom prišli problémy s vízami,“ zaspomínal si nigérijský hráč.
Rodina mu chýba, no snaží sa sústrediť na svoju kariéru. „Pochádzam z veľmi ťažkého prostredia v hlavnom meste Abuja. Je tam veľa detí a mladých ľudí z ulice, ktorí nemajú čo jesť. Niekedy som išiel na tréning s vedomím, že doma nemáme čo jesť. Na ihrisku som zostával do večera, až potom som sa vracal domov. Nemáme tam dobré podmienky, jedlo, kopačky, ihriská a vybavenie. Nikdy som neprestal veriť, že sa jedného dňa presadím vo futbale. Ešte nie som tam, kde chcem byť, ale som vďačný za to, kde som,“ uzavrel Onyedika.
