S Ivanom Kružliakom, aktuálne najúspešnejším a najskúsenejším slovenským rozhodcom, o jeho začiatkoch, rozhodcovskej dráhe, o spomienkach na Ligu majstrov aj o názore na VAR.
Pred vyše 25 rokmi sedel v kabíne rozhodcov na štadióne v Doľanoch počas polčasovej prestávky mladý muž. Mal za sebou prvú štyridsaťpäťminútovku turnajového zápasu, svoju prvú skúsenosť s pozíciou hlavného rozhodcu. A vážne premýšľal, že na druhý polčas už nenastúpi.
Na výsledok, ba ani na aktérov toho zápasu si dnes zrejme už nikto nespomenie. Čo však tento muž dodnes nosí v spomienkach, je veta, ktorú mu povedal jeho otec, takisto futbalový rozhodca: „Ak sa tam teraz nevrátiš, tak asi rozhodca nikdy nebudeš.“
Ivan Kružliak vybehol s píšťalkou na ihrisko aj na druhý polčas a od toho momentu pribudli k prvému dopískanému duelu stovky ďalších. Na medzištátnej úrovni, v Lige majstrov, ale najviac v domácej Niké lige.
Z BRANKÁRA ROZHODCA
Ivan Kružliak pôvodne začínal vo futbale ako brankár. V 16 rokoch však prišlo zranenie ruky, ktoré ho na istý čas vyhnalo z brány. Keďže rozhodcovská komunita mu vďaka otcovi bola známa, prišiel nápad, či by to na ihrisku neskúsil aj v tejto role.
„Tak som si urobil rozhodcovský kurz, ktorý na Bratislavskom futbalovom zväze viedol dnes už nebohý Vladko Hriňák. A po tomto kurze som začal rozhodovať. Na prvom zápase, v Dúbravke, som dokonca ešte mal dlahu na ruke, hlavým rozhodcom bol Majo Roszbeck. Keď sa ruka dala dokopy, niekoľko nasledujúcich rokov vyzerali moje víkendy tak, že v sobotu som chytal ako brankár a v nedeľu som bol na zápasoch ako rozhodca,“ zabrousil v súčasnosti 42-ročný arbiter do svojich spomienok na rozhodcovské začiatky.
V 22 rokoch a po ďalšom zranení prišiel definitívny zlom. Brankárske rukavice zavesil na klinec a odvtedy si oblieka už iba rozhodcovský dres. Dnes má na konte viac ako 250 stretnutí v najvyššej slovenskej súťaži, desiatky zápasov na medzištátnej úrovni, 37 duelov v Európskej lige a 25 zápasov v Lige majstrov. No rovnako ako ostatní, aj on sa na vrcholový level musel predrať cez mládežnícke a nižšie mužské súťaže.
„V začiatkoch je náročné vyrovnať sa s tým, že sa zrazu ocitnete pod tlakom divákov. Ste stále akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi, medzi dvoma mužstvami a diváci navyše pridávajú také ‚špinavé korenie‘. Je dôležité naučiť sa, ako sa s tým vyrovnať,“ hovorí Ivan Kružliak.
Ivan Kružliak patrí dlhodobo medzi najlepších slovenských rozhodcov. Foto: Niké liga
SPOMIENKA NA ANFIELD, NÁBOJ NA ŠTADIÓNE V TRNAVE
Prepletajúc sa spomienkami Ivana Kružliaka narazíme na jeden novembrový večer na Anfielde pred deviatimi rokmi. „Prvý skupinový zápas v Lige majstrov bol pre mňa špeciálny. Hrá Liverpool s Mariborom, vychádzate na trávnik a počujete hymnu Ligy majstrov. To je niečo, na čo budem navždy spomínať. Vrcholom doterajšej kariéry však bola účasť na EURO 2024 v Nemecku.“
Na slovenských ihriskách sa mu neraz potvrdzuje, že doma nikto nie je prorokom. „V domácej súťaži sa s tými istými klubmi, hráčmi, trénermi stretávate stále dookola. Je náročnejšie udržať v zápasoch pokoj. A keď sa stane nejaký sporný moment, ťahá sa to s vami. Oproti medzinárodnej scéne je to rozdiel, pretože ak tam spravíte nejaké nepopulárne rozhodnutie, deň – dva po zápase sa vrátite domov a nežijete v mediálnom ošiali, ktorý okolo toho vznikne. A kým sa tam opäť vrátite, emócie vyprchajú,“ porovnáva.
Bez problémov odpovedá aj na otázku, na ktorom slovenskom štadióne podľa neho vládne najlepšia atmosféra: „Keďže na Tehelnom poli som ešte nerozhodoval zápasy, poviem Trnavu. Tam je vždy náboj, tamojší fanúšikovia vedia urobiť dobrú atmosféru. Samozrejme, záleží, s kým Spartak hrá, ale atmosféra na ich zápasoch proti Dunajskej Strede či Žiline mala vždy svoje čaro.“
V súčasnosti majú v našej lige on i všetci jeho kolegovia naplno k dispozícii systém VAR. Ako ho Ivan Kružliak hodnotí? „Technológie sú dnes neodmysliteľnou súčasťou športu. Keď si pozrieme štatistiky pred zavedením VAR-u a tie aktuálne, je viditeľné, že presnosť rozhodnutí sa výrazne zvýšila. Predtým sa z 20 kritických momentov vyriešilo správne 12, v súčasnosti je to aj vďaka VAR-u, povedzme, 18. Samozrejme, pri videu sedí človek, takže stále je tam ľudský faktor. Preto je dôležité, aby rozhodca, ktorý sedí pri videu a ten, ktorý rozhoduje na ihrisku, boli na rovnakej vlnovej dĺžke, aby rozhodnutia boli konzistentné. Niekedy fanúšikovia chcú, aby sme všetko skúmali s VAR-om ako s mikroskopom. Futbal však nie je šach, podľa mňa k nemu kontakt medzi hráčmi v istej miere patrí. Nechajme tomuto športu istú bojovnosť, nebuďme alibisti a netrestajme všetko len preto, že tam bol kontakt, a tak si to dokážeme obhájiť.“
NEVYSKÚŠAŠ, NEVIEŠ
Čo sa týka tréningového procesu a prípravy, život profesionálneho rozhodcu sa podobá životu profesionálneho futbalistu. „Počas týždňa mám štyri tréningové jednotky, piata je zápasová záťaž. Samozrejme, intenzita a náročnosť tréningov je iná, my sa zameriavame najmä na beh a kondičnú prípravu. Dokopy však absolvujem aj sedem testov, či už na Slovensku, alebo pod hlavičkou UEFA, takže v podstate stále musím byť pripravený,“ opisuje Ivan Kružliak.
V rámci futbalových aktivít aktuálne zastáva rolu ambasádora projektu Grassroots Referee, ktorý si dal za úlohu zaujať mladých ľudí z futbalového prostredia. Cieli na chlapcov a dievčatá, ktorí hrajú futbal, pravdepodobne v ňom nebudú pokračovať na profesionálnej úrovni, ale chceli by zostať pri futbale.
„Za prvé dva týždne sa prihlásilo 120 ľudí. Bodaj by to takto pokračovalo aj naďalej,“ praje si Kružliak. „Žijeme v dobe, keď majú mladí ľudia na výber množstvo koníčkov. A vo futbale chýbajú. Chceli sme im to trochu zjednodušiť, preto sme pripravili online školenie v dĺžke cca 6-8 hodín, ktoré môžu absolvovať z pohodlia domova. Následne splnia potrebné administratívne úkony a vyskúšajú si to priamo na hracej ploche. Jasné, možno napokon zistia, že to nie je pre nich, ale prečo to neskúsiť? My sa budeme nesmierne tešiť z každého rozhodcu, ktorý sa rozhodne pokračovať. A o niekoľko rokov azda niektorých z nich uvidíme v Niké lige.“
Dráha rozhodcu mu podľa vlastných slov dala veľa aj do osobného života. „Nespočetné množstvo skúseností, ako vychádzať s ľuďmi vo vypätých situáciách, ako s nimi komunikovať. Ako sa vyrovnávať s tlakom. Veľa ma to naučilo, získal som veľa kamarátov, známych,“ vymenováva. „Niekedy sa možno zdá, že my, rozhodcovia, sme taká čierna ovca futbalovej rodiny. Ale bez nás by to nešlo a je veľmi veľa ľudí, ktorí to chápu, vedia to oceniť a pomáhajú nám. Priateľstvá, ktoré vzniknú vďaka futbalu, sú často na celý život. A s píšťalkou sa môžete dostať vysoko. Mne osobne by nikdy nenapadlo, že budem rozhodovať našu ligu, na medzinárodnej scéne, nebodaj na majstrovstvách Európy či zápasy Ligy majstrov. Som na ihrisku s najväčšími hviezdami. Aj keď si kúpite lístok na naozaj dobré miesto na štadióne, pohľad priamo z hracej plochy je na nezaplatenie.“
